Posledné dni sa nám tu rozmnožili správy o netransparentnom prideľovaní bytov v Bratislave . V tejto veci zarezonovali aj mená ľudí, ktorých sme mali, teda aspoň ja, v kolónke tých správnejších. Je to smutné zistenie, že aj napriek svojmu serióznemu vystupovaniu sa prišlo na pár jeho chýb z minulosti. O kom hovorím? Dozviete sa.
Média sa teda pustili aj do súčasnej koalície a stredobodom pozornosti je strana KDH, ktorá vždy budiaca dojem najslušnejšieho člena politickej scény, pravdepodobne až tak slušná nie je. Je to výsledok jej skutočnej tváre alebo len agresívnej mediálnej kampane nezávislých žurnalistov? Vzhľadom na fakt, že sa blížia voľby, sa ťažko hľadá odpoveď. Keď sa pátra pravda, nikdy sa nepátra objektívnym prístupom, ale závery by mali mať objektívny základ.
A tak sa nám núka odpoveď, že pri zohľadnení všetkých subjektívnych nálad žurnalistov, pravdepodobne strana KDH skrýva pár tajností, ktorých zverejnenie nie je touto stranou žiaduce ale naopak, odhaľuje len ďalšiu politickú istotu, že politika je panské huncútstvo bez ohľadu na osoby a obsadenie. Možno teraz niekomu krivdím, ale pán Figeľ a jeho činy, ktorým sa síce pokorne priznal a doviedli ho až k charite, je najjasnejší príklad. Nechcem povedať, že ma pripravil o ideály, ale bol som si istý, že práve on je politik od ktorého nič obdobné čakať je zbytočné . No mýlil som sa.
Jeho gesto v podobe daru predmetného bytu charite je síce naozaj srdcevrúce, ale už zbytočné. Zbytočne pre tých ako ja, ktorí si spájali niektoré mená politikov so skalopevným presvedčením ich úprimnej čistoty. Pán Fígeľ pre mňa sa dostáva do kolónky, ktorá pre neho vytvorená nebola, ale neodpúšťam. Chýba mi kresťanská pokora ale predovšetkým schopnosť prijať hriešnikov do svojho domu pokiaľ sú súčasťou politického života. Je chyba vo mne?